Dr. Ing. Peter Zaťko

Dr. Ing. Peter Zaťko sa narodil 17.10.1903 v rodine murárskeho majstra vo Vavrišove. Nemal ľahký život. Nemal ani sedem rokov, keď mu zomrel otec a starostlivá matka sa musela starať o tri siroty. A tak siroty od malička spoznávali neľahkú prácu na poli. Matka však vytušila nadanie bystrého syna a chcela ho dostať na školu na vyššom stupni. V tom čase však vrcholila maďarizácia a nebolo to také jednoduché. Peter začal chodiť do 4. ročníka meštiackej maďarskej "elementárky", ale po troch dňoch ušiel a jeho averzia voči maďarčine sa ešte vystupňovala. Matka sa nevzdávala, donútila syna zapísať sa na maďarskú meštianku v Liptovskom Svätom Mikuláši. Neznalosť maďarčiny robila chlapcovi problémy. Do 4. ročníka nastúpil po vzniku Československej republiky roku 1919. Na radu profesorov sa ho matke opäť podarilo presvedčiť, aby pokračoval v štúdiu na Obchodnej akadémii v Martine. Ako na väčšinu slovenských intelektuálov, aj na neho mali veľký vplyv Škultéty a Štefan Krčméry. Študenti hrávali divadlá, usporadúvali plesy. Z ich výnosov si mohli dovoliť zájazdy. Tak sa aj Peter dostal prvý raz do Bratislavy a do Prahy.
Po skončení štúdia na Obchodnej akadémii v Martine študoval na Vysokej škole obchodnej v Prahe.


16.decembra 1926 obdržal diplom komerčného inžiniera , ponáhľa sa domov, do Vavrišova, na prvé vianočné prázdniny. Ale tu nastal ďalší problém, pretože so svojou kvalifikáciou nemohol nájsť zamestnanie.
V januári 1927 sa opäť dostáva do Prahy. Zapísal sa na Filozofickú fakultu Karlovej Univerzity. Koncom mája 1927 poskladal predpísané skúšky a získal kvalifikáciu profesora pre obchodné školy. Získal miesto úradníka pražskej komory, aby v rámci Maďarsko-československej obchodnej komory pomáhal československému exportu do Maďarska. Zaťka ako evanjelika zaujímal aj evanjelický život budapeštianskych Slovákov. Koncom septembra 1929 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval v Obchodnej a priemyselnej komore. Tu zistil, že hoci od vzniku Československej republiky prešlo 12 rokov, v hospodárskom a sociálnom položení národa nedošlo k zlepšeniu. V Čechách sa priemysel zveľaďoval, zintenzívňovala sa poľnohospodárska výroba. Zatiaľ na Slovensku priemysel upadal a poľnohospodárska výroba stagnovala. Pri vzniku Československej republiky boli reprezentanti slovenského národa takí nadšení oslobodením z tisícročného maďarského jarma a dovtedajšou spoluprácou s reprezentantmi českého národa, že im ani nenapadlo mať nedôveru v svoju budúcnosť v rámci Československa. Rozvoj slovenskej inteligencie bol pomalší ako českej, čo vyplývalo z možnosti štúdia na školách. Okrem toho českí úradníci, ktorí žili na Slovensku, mali z veľkej väčšiny tzv." Slovenskú výhodu". Za rovnakú prácu boli lepšie platení ako Slováci, hoci ich životné náklady boli prakticky rovnaké. Naproti tomu. Slováci, ktorí sa dostali do českých krajín, nemali nijakú výhodu. Vznikla myšlienka založiť časopis, ktorý by nebol závislý od nijakej politickej strany a ktorý by kriticky, ale pozitívne sledoval vývin tohoto vzťahu. Prvé číslo Politiky vyšlo 1. februára 1931. Jeho cieľom bolo prispieť k zlepšeniu hospodárskej, sociálnej a kultúrnej situácie národa v rámci Československej republiky.
Peter Zaťko sa stal predsedom prípravného výboru Zjazdu mladej slovenskej generácie, ktorý sa konal v Trenčianskych Tepliciach 25. a 26. júna 1932. Nádej usporiadateľov zjazdu, že prítomní zodpovední vládni politici v debatách s mladými uznajú, že Slovensko nie je v závideniahodnej situácii a že sa do nej dostalo aj ich vinou, sa žiaľ nesplnila. Koncom januára 1935 absolvoval skúšku z podnikového hospodárstva, podnikovej ekonomiky. Na jeho promócii sa zúčastnilo viacej Slovákov hrdých na promovaného Slováka.1.7.1936 sa stal generálnym tajomníkom Ústreného združenia slovenského priemyslu v Bratislave.


V októbri 1938 zasahuje Zaťko priamo u ministerského predsedu dr. Milana Hodžu v záujme záchrany spoločného demokratického štátu Čechov a Slovákov ako dvoch rovnoprávnych pilierov.
V lete 1940 Ústavoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu Zákona o organizácii Slovenskej univerzity. Zaťko zistil, že návrh začleňuje do rámca univerzity Rímskokatolícku bohosloveckú fakultu, ale Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu nie. Kritizoval tento nedostatok. Diskutoval o problémoch s evanjelickým biskupom, dr.Samuelom Osuckým.
V období totalitného režimu neúnavne pracoval a hľadal východiská zo situácií, ktoré chceli využiť Nemci a ich prívrženci na Slovensku, čo sa týkalo hlavne zásobovania a priemyslu. Ako poslanec intervenoval u Dr.Tisu viackrát za prepustenie väzňov, ktorí boli uväznení v Ilavskej väznici. Navštívila ho aj pani Eva Iľanovská z Vavrišova, ktorej muž Fero Iľanovský bol zatknutý. Taktiež jej pomohol dostať muža z väzenia.
Pomáhal aj pri prípravách Slovenského národného povstania. Pripravil návrh na materiálne zabezpečenie obyvateľstva a armády potravinami, priemyselnými výrobkami. Tento návrh konzultoval s Dr.Gustávom Husákom. V tomto období bola jeho rodina evakuovaná v Iľanove. Bol jediným poslancom slovenského snemu, ktorý sa aktívne zúčastnil SNP.


Po oslobodení mal Zaťko problémy s predstaviteľmi nového štátu Československej republiky. Jeho neotrasiteľné zásady politickej kresťanskej morálky a etiky vytvárali nepreniknuteľný rozpor s ateisticko marxisticko - leninskou ideológiou. Komisia komunistickej strany slovenska rozhodla, že bol pridelený pracovať na Oblastné riaditeľstvo podniku Drevona. Tu nastúpil na miesto vedúceho investičnej účtárne, kde ostal do roku 1952. Vtedy ho odviedli s celou rodinou do Tisovca. Tu nastúpil ako robotník v kameňolome.
Chýr o tragickom a smutnom osude Zaťkovej rodiny sa rozletel po celom Slovensku. Pozývali ich aj do Prahy, ale nevedeli, že z Tisovca sa nemôžu ani hnúť. Tu sa ešte viac prejavilo jeho už i tak podlomené zdravie. V auguste 1954 dostal prácu v Liptovskom Hrádku v Lesostave spolu s dvojizbovým bytom. Manželka Viera si tiež zohnala prácu.
V roku 1959 stál pred súdom. Žaloba mala 30 strán. Podľa nej bolo konečným cieľom všetkých jeho snáh nastolenie kapitalizmu. Krajský súd v Bratislave ho uznal 25.3.1959 vinným a odsúdil ho na tri roky straty slobody a to pre podvracanie republiky.
V obnovenom ( rehabilitačnom ) konaní o ktoré požiadal Krajský súd z 30.4.1968 trestné konanie z marca 1959 v celom rozsahu zrušil a Zaťkovu obranu potvrdil. Po návrate z väzenia, kde bolo jeho už aj tak chatrné zdravie ešte viac podlomené, nastúpil na invalidný dôchodok.


V roku 1961 sa opäť Zaťkovci sťahujú do Bratislavy. Zaťko ako jeden z najkvalitnejších slovenských ekonómov sa už k svojej profesii nedostal. Ako čelnému predstaviteľovi a aktívnemu účastníkovi SNP sa mu dostalo aspoň čiastočnej rehabilitácie koncom roku 1964, keď mu prezident republiky k 20. výročiu SNP udelil Pamätnú medailu.
Vyše dvadsaťročný boj o svoju pravdu a česť dr. Ing. Peter Zaťko napokon pred svetskými súdmi vyhral 30.4.1968. Škoda nevyužitých kvalít jeho osobnosti, ktoré boli z politických dôvodov odvrhované. Škoda zaslepenosti vedúcich predstaviteľov, ktorí v Zaťkovi nechceli vidieť ponúkané prednosti. Nikto neodčiní historické chyby páchané na ňom a bolesť spôsobenú nielen jemu, ale aj jeho manželke Vierke a deťom Peterovi a Jele. Zomrel 10.1.1978 v Bratislave v 75. roku svojho života ako martýr bojujúci oddane za cirkev a budúcnosť svojej vlasti. Jeden z tých, čo ho dar nazviedol a hrozby nesklonili. Nezradil svoju vieru ani hodnoty všeľudské.
17.10.1998 bola rodákovi z Vavrišova odhalená pamätná tabuľa, nainštalovaná na dome pána Michala Zaťku ( po dohode s majiteľom ) , nakoľko pôvodný rodný dom Dr. Ing. Petera Zaťku bol zbúraný a na jeho mieste postavený nový. 

Počasie & Newsletter
Posledné články
· Edukačné video o s...
· Test ekologickej int...
· Musí vznikať toľk...
· Nerobme z kanalizác...
· Kalendár zberu odpa...
Základné info

Úradné hodiny
Po 7:15 - 16:00
Ut 7:15 - 15:00
St 7:15 - 17:00
Št nestránkový deň
Pi 7:15 - 13:00

Obedňajšia prestávka
30 min v čase od 
11:30 - 12:30
Adresa
Obecný úrad
Vavrišovo 40, 
032 42 Vavrišovo
Tel./Fax
+421 44 5271073
0903 057 147

E-mail
obec@vavrisovo.sk

3,305,820 návštev